Kedy ste sa prvýkrát zoznámili s fotografovaním?
- Fotografovať som začal už v útlej mladosti. Prvý fotoaparát mi otec kúpil, keď som mal sedem rokov. Táto záľuba ma neopustila ani v čase gymnaziálnych štúdií kedy som sa už zúčastňoval fotografických súťaží v rámci ľudovej, umeleckej tvorivosti.
Váš život sa začal uberať týmto smerom?
- Po ukončení Slovenskej vysokej školy technickej, fakulty architektúry v Bratislave v roku 1960 som sa naďalej intenzívne venoval fotografovaniu, prevažne krajiny, pretože som sa etabloval v Banskej Bystrici, ktorej okolie ponúka prekrásne prírodné zákutia.
Koníček vás teda neopustil...
- Umiestnenia v rôznych fotografických súťažiach, dokonca aj medzinárodných, ma znovu povzbudili k fotografickej tvorbe, až sa napokon z koníčka stala profesia. Stal som sa členom Zväzu výtvarných umení a v roku 1982 som tak mohol opustiť zamestnanie architekta a fungovať ako slobodný umelec – profesionálny fotograf. V súčasnosti som členom Slovenskej výtvarnej únie a Spolku architektov Slovenska
Venujete sa len fotografovaniu krajiny?
- Dlhý čas som sa venoval iba tejto téme, pretože slovenská krajina poskytuje úžasné možnosti stvárnenia. Pred niekoľkými rokmi som sa však akoby veľkým oblúkom vrátil proti prúdu času k predmetu mojich vysokoškolských štúdií, k architektúre, tým, že som ju začal fotografovať. Výsledkom bolo niekoľko výstav v Banskej Bystrici, Bratislave a v Prahe a reprezentačná fotografická publikácia Banská Bystrica – krása architektúry, ktorá sa dostala takmer do celého sveta, pretože si ju mnohí brali so sebou za hranice Slovenska ako prezent. Kniha je aj v inventári prezidentov Busha a Putina. Ich manželky ju dostali ako dar pri Summite NATO v Bratislave.
Pripravujete aj nové publikácie?
- V súčasnosti pripravujem ďalšie dve reprezentačné fotografické publikácie o architektúre Bratislavy a Prahy. Momentálne to však viazne na nedostatku finančných prostriedkov potrebných na ich vydanie.
Čo ste pre priaznivcov fotografie pripravili v Banskej Bystrici?
- Súčasná výstava krajiny pozostáva z fotografií zo Slovenska. Nejde o fotografiu dokumentárnu, pretože objektívnu realitu mení môj pohľad a pocity. Často sa snažím o maximálnu štylizáciu, či už ide o tvar alebo farbu. Zábery sú jednak z vysokohorských polôh – z Vysokých Tatier, ale aj z nížin, ktoré v mojom pokročilom veku v poslednom období preferujem.
Súčasťou výstavy je aj poézia biblických textoch. Pozrieť si ju môžete do 24. októbra.
Komentáre